Časté poruchy na plochej streche

Ploché strechy patria medzi konštrukcie budov, ktoré sú extrémne namáhané najmä poveternostnými vplyvmi. Preto sa občas stretávame s rôznymi poruchami, ktoré je potrebné odstrániť.

Bežné poruchy na plochej streche

Ploché strechy patria medzi konštrukcie budov, ktoré sú extrémne namáhané najmä poveternostnými vplyvmi. Poruchy plochých striech je možné rozdeliť v zásade z dvoch hľadísk:

1. z hľadiska technického

2. z hľadiska príčiny

Z technického hľadiska je možné rozdeliť poruchy striech do troch kategórií:

1. statické poruchy

2. stavebné fyzikálne poruchy

3. poruchy vodotesnosti

Všetky negatívne účinky, ktoré plynú z porúch striech sú tým väčšie, čím je budova nižšia a pôdorysne rozľahlejšia. Najhorší vplyv majú poruchy striech na jednopodlažné halové objekty (priemyselné, poľnohospodárske), na rodinné domčeky, a pod. U viacpodlažných objektov majú naopak poruchy striech z celkového hľadiska menší význam, pretože ovplyvňujú iba posledné podlažie.

Poruchy spôsobené chybou použitého materiálu

Vlastnosti príslušného výrobku alebo materiálu garantuje vždy výrobca. Ten je povinný predložiť jeho atest a technický list, v ktorom sú uvedené vlastnosti výrobku, resp. materiálu a podmienky na jeho aplikáciu. Pri našej práci používame vždy tie najkvalitnejšie materiály dostupné na trhu.

Medzi chyby materiálu patria napríklad:

• zabudovanie nedostatočne vysušenej nosnej vložky v asfaltových pásoch

• nedostatočne stabilizovaný penový polystyrén

• odpadávajúci ochranný posyp asfaltových pásov

• zlá zvariteľnosť hydroizolačnej fólie

Poruchy spôsobené nekvalitným prevedením

Porúch tohto typu môže byť veľmi veľa. Príčinou je buď neznalosť technologického postupu, alebo nedbalosť pri realizácii. Množstvo týchto porúch sa vyskytuje pri kladení povlakových izolácií (asfaltových pásov a fólií).

K najčastejším poruchám, ktoré sa vyskytujú pri kladení hydroizolácií patria:

• Nedostatočné vzájomné zlepenie dvoch na sebe položených asfaltových pásov.

• Nedostatočné zlepenie presahov dvoch susedných asfaltovaných pásov, alebo fólie. Táto závada je nebezpečná najmä u jednovrstvových hydroizolácií. Voda preniká nezlepeným presahom do strešného plášťa a potom do interiéru. U tepelnej izolácie, ktorá sa spravidla nachádza bezprostredne pod krytinou a je zmáčaná najviac, dochádza tiež k zníženiu jej tepelno izolačnej schopnosti.

• Zvlňovánie hydroizolačnej vrstvy z asfaltových pásov. Ku zvlňovániu hydroizolácie dochádza spravidla vtedy, ak sa pod ňou nachádzajú tepelnoizolačné dielce s medzerami.

• Poruchy pri strešných vtokoch.

• Zlé prevedenie spádu povrchu strechy. Dôsledkom je tvorba kaluží, ktoré urýchľujú starnutie hydroizolácie.

• Nedostatočné zlepenie presahov parozábrany a nedostatočné tesné napojenie parozábrany na zvislé konštrukcie, ktoré prenikajú rovinou strechy. Z hľadiska spoľahlivej funkcie parozábrany je nutné riadne spojenie ich presahov a zároveň tesné napojenie na zvislé konštrukcie, ktoré prenikajú cez strešný plášť nad rovinu strechy. Ak tomu tak nie je, dochádza k prenikaniu vodnej pary z interiéru do vrstiev strešného plášťa, ktoré sa nachádzajú nad parozábranou. Aj zdanlivo veľmi malé netesnosti majú za následok obmedzenie, či úplné zrušenie funkcie parozábrany.

• Nedodržanie počtu kotiev u hydroizolácií (asfaltových pásov, PVC fólií ), ktoré sú kotvené mechanicky. Použitie kotiev nevhodných, alebo menej kvalitných. Saním vetra vzniká nebezpečenstvo celkového odtrhnutia hydroizolácie. Nesmú sa používať kotvy s nedostatočnou ochranou proti korózii. Ak kotva takú úpravu nemá, vzniká nebezpečenstvo prepichnutia hydroizolácie.

• Vynechanie spojovacích vrstiev v strešnom plášti. Vplyvom sania vetra vzniká nebezpečenstvo odtrhnutia hydroizolácie, prípadne tiež ďalších vrstiev strešného plášťa, ktoré sa nachádzajú nad vrstvou, ktorá nie je riadne pripevnená k podkladu.